Pozdravujem Vás, dnes by som príspevok rada venovala všetkým úžasným a jedinečným ženám. Osobitne tým, s ktorými som, v posledných dňoch, mala tú česť tráviť čas. Ďakujem Vám za dôveru a úprimnosť… za každé slovo, gesto, slzu… Obdivujem Vás!
Poklona zraneným ženám
Svojou prítomnosťou ma (možno náhodne a možno nie) poctili viaceré nešťastné, utrápené a ubolené ženy. Navonok jemné bytosti, zvádzajúce vnútorný boj. Nežné osoby, ktorými vo vnútri lomcujú burcujúce emócie. Ženy, ktoré ničia zdrvujúce negatívne myšlienky, nesplniteľné predstavy a očakávania. Cítia vinu, majú pocit, že nie sú dosť dobré. Strácajú sa, blúdia v zmätku svojich dní…
Pýtajú sa blízkych, priateľov a dostávajú ďalšie „múdre“ rady… akými majú byť a ako by mali zmeniť svoj život… ako by mali počúvať seba a zároveň rešpektovať druhých. Snažia sa „veci“ zmeniť, ale nedarí sa im a vedie ich to do silnejšieho a ničivejšieho víru neistoty, bezradnosti… Vypočula som si “šialené” a zároveň obdivuhodné spovede, prekypujúce otvorenosťou a úprimnosťou. Obdivujem to, čo ste zvládli, čím ste si prešli, čo aktuálne prežívate, riešite a pýtam sa: „Ako to zvládate?“, „Kde beriete energiu?“
S hlbokým rešpektom vyzdvihujem Vašu odvahu, že v tomto náročnom období, vnímate svoje ťažkosti a túžbu po zmene. S nádejou ste sa obrátili na mňa a kladiete mi otázku: “Ako z toho von? Čo mám robiť? Ako si s tým poradiť?“. S tým najplnším pochopením, akého som schopná, ale aj s oroseným čelom, slzou v oku, vnímajúc Vás a Vaše „zranenia“ Vám radím: “Majte so sebou SÚCIT, POČÚVAJTE SEBA…ODPOVEĎ JE VO VÁS.“
Ako počúvať seba?
Ruku na srdce, koľko z nás žien je skutočne spokojnými, vyrovnanými? Ktoré z nás vnímajú svoje potreby a počúvajú samé seba? Vo víre dní sme neustále konfrontované s tým, čo všetko by sme mali zvládnuť, aj to, aké atribúty by mala spĺňať ideálna žena, partnerka, matka. Počúvame, aké by sme mali byť, čo by sme mali robiť. Niekedy dokonca aj ako by sme sa mali cítiť, ako sa rozhodovať… ale…
- Kto rozhoduje o tom ako to má byť?
- Kto drží kormidlo nášho života?
- Kto je tvorcom našich dní?…
Počúvajme samé seba… a cesta k počúvaniu seba vedie cez porozumenie a prijatie.
Porozumenie
Naše skúsenosti, hodnoty, nastavenie je výsledkom toho, čo sme videli a naučili sa v rodine, škole, spoločnosti a to nás, prirodzene, ovplyvňuje v našom fungovaní. Neovplyvníme, aké prostredie nás formovalo. Nezmeníme, v akom prostredí sme vyrastali. V spoločnosti sa prirodzene neučíme, ako sa prijímať a pracovať s vlastnými emóciami.
V škole to tiež bolo významne o hodnotení a porovnávaní. Učitelia nám, prevažne autoritatívne, diktovali, čo by sme mali (alebo skôr všetko čo by sme nemali) robiť, aby sme dostali jednotku, pochvalu… opakovane poukazovali na chyby. Naši rodičia a blízki (aj keď robili najlepšie, ako vedeli a mysleli to najlepšie, ako mohli) nám často hovorili, čo všetko s nami nie je v poriadku. Pripomínali nám, čo by sme mali zmeniť, aké aby sme mali byť, aby sme boli “dobré, slušné dievčatá”. Lebo iba „dobré dievčatá“ sú hodné lásky.
Takto v nás naše okolie, cielene a zároveň „neúmyselne“, tvorilo presvedčenie akými by sme mali byť… a nech sme sa akokoľvek snažili, stále „to“ nie je dosť… Porozumením si tieto skutočnosti môžeme uvedomiť, vnímať ich vplyv na našu prítomnosť a fungovanie v živote. Ak tomu rozumieme, vieme to identifikovať a posunúť sa k prijatiu…
Prijatie
Prijatie je rešpektujúci postoj k sebe. “Sebaprijatie” je spôsob bytia, ktoré rešpektuje naše silné aj slabé stránky s láskou, bez podmienok, výhrad, výčitiek. Je to postoj, vďaka ktorému sme schopné žiť v mieri samé so sebou a so všetkým, čo vás obklopuje. Prijatie je o nás... je pre nás… je v nás…
Prijatie nás rešpektuje, berie nás presne takú, akou sme. Ženu, ktorá nemusí spĺňať normy ani atribúty. Prijatie neposudzuje, nehodnotí – nerieši postavu, oblečenie, peniaze, postavenie, výkon ani nič podobné…
Prijatie je láskyplné… znamená – je to úplne v poriadku, smie to tak byť.
Prijatie hovorí…
- nemusíš byť dokonalá, prvá, najlepšia,
- máš právo byť nahnevaná, nešťastná, zmätená… ale aj radovať a smiať sa,
- môžeš sa opýtať, nevedieť… správať sa hlúpo, pojašene, bláznivo,
- máš právo vyjadriť svoj názor, postoj a povedať A DOSŤ!,
- spokojne si môžeš oddýchnuť, dožičiť si chvíľu pre seba,
- nemusíš tu byť pre všetkých je úplne v poriadku byť sama pre seba,
… a vlastne čokoľvek čo práve teraz potrebuješ.
Žena, ktorá je sama sebou
Byť ženou je úžasné, sme nositeľkami lásky, nežnosti, zmeny, energie. Sme bytosti mnohých tvárí, rolí – dcéry, sestry, matky, partnerky, milenky, priateľky, kolegyne… Láskavé, jemné, nežné… emočné… rozhodné… sebavedomé… atraktívne… komplikované a pritom každá jedinečným, neopakovateľným spôsobom, ktorý patrí len a len nám…
Predstavte si aké by to bolo…
- žiť spokojnejšie, voľnejšie, slobodnejšie,
- počúvať hlas svojho tela, vnímať jeho krásu a dokonalosť,
- vnímať a prijímať svoje myšlienky a emócie,
- rešpektovať a vyjadrovať svoje vlastné potreby,
- byť asertívna a dávať láskyplné hranice druhým… Stálo by to za to?
Doprajte si starostlivosť o seba. Doprajte si porozumieť sebe a láskyplne prijať seba samú. Moja ponuka, ženy-psychologičky, znie (pokiaľ sa tak rozhodnete):
Vydáme sa spoločne na obohacujúcu cestu za porozumením, prijatím a sebaláskou?
S obdivom a láskyplne
Lenka
Fotografia vyberaná srdcom, od Idky, ďakujem.