NOVEMBROVÉ (VZDELÁVACIE) OBOHATENIA

November sa s nami nenápadne lúči, pomaly sa nám „zozimieva“, v obchodoch sa aj „zvianočnieva“. Mne sa so začiatkom novembra tradične zvýšil počet klientov, čo ma plnohodnotne pracovne vyťažuje. Spoznala som nových ľudí a ich neopakovateľné životné príbehy. Prioritným bolo novembrové vzdelávanie…

Aký bol Váš november? Ako ste sa v ňom cítili? Ako a s kým ste ho prežili? Čo Vám priniesol alebo odniesol? Čím Vás obohatil (osobne, pracovne, sociálne alebo akokoľvek inak)?

Keď si v skratke premietnem moje príjemné novembrové bytie, uvedomujem si, že november bol u mňa významne o rozvoji a vzdelávaní. Učila som sa v mnohých podobách a formách. V súkromí som sa vzdelávala v podobe spoznávania prekrásnej jesennej Budapešti. Bol to pre mňa mimoriadne krásny osobný zážitok, ktorý ma (v dobrom) prinútil komunikovať v inom, ako slovenskom jazyku. Ale hlavne, cez seba-skúsenosť, nazrieť hlbšie aj do môjho vnútra, v oblasti mojich očakávaní od najbližších. Bolo to krásne osobné novembrové vzdelávanie…

1. Novembrové vzdelávanie s kolegami mediátormi

Začiatkom novembra som sa zúčastnila na každoročnom, povinnom vzdelávaní mediátorov, ktoré organizovala Spoločnosť mediátorov Slovenska. Vzdelávanie malo formu príjemného stretnutia a prebehlo, z môjho pohľadu, na vysoko odbornej úrovni, so zameraním na praktické zručnosti v mediačnej praxi. Oceňujem aj mimoriadne príjemnú spoločnosť kolegov – mediátorov. Ďakujem za podnetné informácie, nové poznanie a otvorenie obzoru v oblasti možností seba-rozvoja mediačných zručností. Pri úvodnej vzdelávacej aktivite odznela otázka: Čo mi urobí radosť ráno po zobudení? … a v tej súvislosti sa pýtam: Ako to máte Vy? Ako začínate Váš deň? Aký je Váš ranný rituál?

Existuje skupina ľudí, ktorých hneď ráno vyplaší budík, vyskočia z postele a letia do práce. Stretávam sa s tým, že niektorí deň štartujú s náladou pod psa. Poznám aj takých, ktorí ho odštartujú hnevom, krikom. Sú aj takí, ktorí do dňa idú, ako sami hovoria, z „odutou hubou“, niekoľko takých pravidelne ráno stretávam (pozn. odutá huba dokáže dlho vydržať). Niekto ho začne, ako hovorí jedna moja klientka, špakom (cigaretkou, mimochodom už na tom úžasne „popracovala“ a špak nahradila ovocím), iní dajú rýchlo kávu. Mnohí po zobudení siahnu po mobile. Veď, ako hovoria, je potrebné skontrolovať dianie vo svete… ako rástli kryptomeny, čo zásadné sa udialo vo virtuálnej realite, na sociálnych sieťach. Prípadne pozornosť ľudí smeruje k tomu, čo ich čaká, aké majú povinnosti, potrebujú skontrolovať a odpovedať na emaily…

Vedeli ste že…?

Existujú ľudia, ktorí začínajú svoj deň…

• prebudením s úsmevom na perách…
• pokojným otvorením očí…
• pomalým nádychom, výdychom… pokojným dýchaním…
• poďakovaním za to, že sú práve tu a teraz… doma… v tejto posteli… v bezpečí…
• so srdcom plným lásky…
• s príjemnými myšlienkami a radosťou do nového dňa…

Viete si predstaviť, pokojné ráno, ráno plné života, ráno plné vďačnosti, ráno plné lásky? Aké by to bolo? Ako by ste sa v tom cítili – pokojne dýchať, usmievať sa, láskyplne poďakovať? Váš ranný rituál je Vaša každodenná voľba. Voľba, ktorou zahájite svoje ráno, svoj deň… a možno aj svoj ďalší život 😉

2. Novembrové vzdelávanie s Vami

Určite som už spomenula, akých úžasných ľudí v mojej práci stretávam. Ako sprevádzajúcej psychologičke, ktorá má „náročného“ klienta (a ešte k tomu filozofa), sa mi stalo, že sme sa počas konštruktívneho poradenského rozhovoru dostali k psychologicko-filozoficko-lexikálnej téme. Znenazdajky sa objavila otázka: „Ako nazývam proces, keď klient pracuje na sebe, vníma svoje pokroky a benefity, ktoré mu tento proces prináša?“ (už len parafrázujem, ale tak nejako to bolo). Keďže presný pojem som nevedela a veru som to pred ním aj priznala… Spoločne sme začali pátrať a napadli nás rôzne termíny “technikusy“.

Poradenský proces a vzťah klienta a poradcu vnímam ako magický a môže mať významný podiel na živote klienta (ako aj poradcu) a jeho kvalite. Vždy sa radujem, keď klient začne proces implementácie zistení z terapie do reálnej skúsenosti. Obdivujem toto rozhodnutie, voľbu klienta. Oceňujem, keď si pre seba volí aplikovať to, čo považuje za zmysluplné do svojho života. Snažím sa o podporu každého rozhodnutia pre akciu, kedy je nové poznanie testované v skutočnosti, kedy „ožije“ v živote klienta a to sa stalo aj u môjho klienta – filozofa. Ale ako označiť, resp. nazvať premenu „teoretického rámca“ prejednaného v priebehu poradenstva do reálneho aktu v živote? Ja to (z mojej pozície) označujem ako proces, zmena… ale Ako „to“ nazvať z pohľadu klienta?

Ako “to” pomenovať?

Spomenuli sme termíny práca na sebe, sebapoznávanie, seba-rozvoj, seba-prijímanie… Termínov odznelo mnoho… mňa napadá ešte terapia, definovaná ako postup opravy alebo zmeny stavu systému, reprezentuje skôr obsah stretnutí. Prešli sme k pojmu liečba, ktorý je skôr využívaný v medicínskom prostredí a to v zmysle odstraňovania neduhu, choroby, poruchy, patológie. Zhodli sme sa, že v ňom absentuje moment vynaloženia vlastného úsilia. Hľadali sme výraz, ktorý by zachytil, z nášho pohľadu kľúčové aspekty. Zhodli sme sa, že za tie považujeme vynaloženú snahu a slobodnú voľba klienta k inému, novému.

Klient znenazdajky vyrukoval s termínom revitalizácia, ktorý ma nadchol (preto som si ho obratom zapísala). Revitalizácia… v zmysle obnovy, „sfunkčňovania“… za mňa dokonalé, nevšedné a súčasne trefné vystihnutie toho, čo sme hľadali. Nech je názov akýkoľvek, pre mňa zostáva zásadná radosť z možnosti byť pri revitalizácii každého jedného z Vás a úprimne… aj pri mojej vlastnej 🙂

3. Novembrové odborné „do-vzdelávanie“

V rámci podpory a opory „jedinečnej klientky“ s jedinečnými psycho-somatickými ťažkosťami som sa pustila do práce úplne mimo mojej komfortnej zóny. Slobodne som sa vydala na cestu študovania, v oblasti neurológie, psychiatrie a psychopatológie, v snahe bližšieho porozumenia jej ťažkostí. Študovala som a prekladala správy lekárov do jazyka „smrteľníkov“, aby sme spoločne lepšie rozumeli jej aktuálnemu akútnemu stavu. Spoločne diskutujeme, premýšľame, zapisujeme, diagnostikujeme, plačeme a smejeme sa. Potvrdzujeme aj vyvraciame. Podporujeme sa, oceňujeme… s nádejou k obnove zdravia, v čo najlepšej možnej miere. Ďakujem za každú jednu obohacujúcu minútu s Vami a teším sa na každú ďalšiu, moje drahé ženy!

Táto skúsenosť ma čoraz viac smeruje k myšlienke, že fyzická choroba môže byť aj príležitosťou… Čo ak…

• nás má niekam posunúť?
• nám chce niečo ukázať?
• chce byť zrkadlom nášho vnútra… nášho trápenia, našich ťažkostí… spôsobu života, zmýšľania, nastavenia, pohľadu na svet… na nás samých?

Možno môže byť podnetom na zamyslenie, precítenie, precitnutie… REVITALIZÁCIU…

„Je to na nás. Starejme sa o seba… REVITALIZUJME SA!“

Je tu ešte jedna vec (tiež na podnet klienta a jeho vízie, ktorú som si rada dôverne vypočula a verím, že sa jej v blízkej dobe oddá, aby sa oslobodil od systému, v ktorom sa aktuálne cíti diskomfortne)…Pokiaľ sa tak rozhodnete VENUJME POZORNOSŤ SEBE, SVOJIM VÍZIÁM, NÁPADOM, PLÁNOM, SNOM… alebo čomukoľvek, čo Vás napĺňa a dáva Vám zmysel, bez ohľadu na to, čo si o tom, kto pomyslí. Pokojne, aj výrobe špeciálnych vianočných krabičiek, ktoré budete vyrábať s dcérkou na tohoročné, tradičné vianočné trhy 🙂

Novembrovo obohatene

Lenka